Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web
aktualizováno: 15.09.2013 13:15:53 

Koníky

novinky
11.1.2008
Gavelíno na večných pastvinách
Včera, 10.1.2008 okolo 9. hodiny ráno musel byť utratený plnokrvný valášek Gavelino. Mnohí si ho môžu pamätať ako niekdajšieho dostihového koňa. Ale iste viac ľudí si ho spája s letnými tábormi, v ktorých v rokoch 2005 a 2006 ochotne vozil deti na svojom chrbte a zasvecoval ich do tajov jazdectva a starostlivosti o kone.  Gaviky bol koník, na ktorom mi moc záležalo, podnikali sme spolu hodne. Vychádzky do terénu a potom , keď už jeho nožky odmietali spolupracovať, sme sa chodievali na ruke brodiť do vody, čo mu vždy aspoň trošku pomohlo... Gavelínko bol si koník na ktorého sa nezapomína a navždy zostaneš v srdci ako mňa, tvojho majiteľa Paliho a veľkého množstva detí, pre ktoré si bol možno prvým koníkom na ktorom kedy sedeli.....



12.1.2008
Ako sa menil výzor Artexa
fotodokumentácia

Máj 2007 ešte na statku v Humpolci v dobe keď bol na predaj
 

Júl, august - Mladé Bříště - u Patrika kde nám bolo super
 
Október 2008 - Už konečne v Ivanke pri Dunaji
 
Január 2008
 
Marec 2008

Apríl 2008
 
Jún 2008

Október 2008

Október 2009
 
Tobinko nás navždy opustil

Včera 1.2.2008 skončil náš nádherný psík svoj život pod kolesami auta. Tobino ušiel z domu, keď som odišla na prechádzku s mojou fenkou Sarah.  Oba psíky na seba veľmi žiarlili a tak keď som vzala jedného von, druhý musel byť zatvorený v dome pokiaľ sa neukludnil. Tak to bolo aj včera večer. Potom ho naši pustili späť na dvor. Keď som sa vrátila, nesedel ako obvykle na schodoch a tak som prehľadala dvor, ale nikde ho nebolo :(  Tobinko ušiel vo svojich siedmych rokoch prvýkrat!!! A hneď sa mu to stalo osudným :(  Prehľadala som celé mesto, na ceste domov som videla ležať na ceste niečo čierne...
Už nežil, s plačom som ho zobrala domov a pochovala na záhrade. Náš dvor zostane bez neho iný, no rozhodla som sa, že ďalšieho psíka domov neprinesiem a tak Sárenka zostane jediným pánom dvora...    


Žeby sa časy vracali????

Začalo to celkom nenápadne pred viac ako rokom... Z nejakého neidentifikovateľného (ale pre zasvätených z úplne jasného) dôvodu ma to začalo zasa raz ťahať do mojej domácej stajne v šuranoch...Dostiháci sú dostiháci, a to u mnňa nikto nikdy nezmení.
Začalo to nenápadne, večernými prepadovkami so Zuzkou, postupne som sa chabrala čistiť kone, vodiť do výbehu, do dostihov. Raz sme boli so Zuzkou a ešte jednou holkou samé, tak sme šli krokovať. Hrozne som sa tešila. Možno si pomyslíte či som normálna keď aj cez voľno chcem byť u koní. Ale kto nepocíti nevie.... Toto sú iné kone. Toto sú kone, ktoré pre mňa znamenajú všetko a tu sú ľudia, ktorých mi zo srdiečka len tak ľahko nevezmete...
  
  
Prešiel nejaký čas, začala som chodiť častejšie, teda tak často ako mi to práca dovoluje  a ešte podľa toho či mám energiu ráno vstať z postele. Lebo dva až tri týždne v práci bez dňa voľna je dosť aj na mňa. Ale snažím sa tu byť čo najčastejšie. Teraz už aj jazdievam. Najprv som mala trošku rešpekt. Nie z koní ale z toho, či to nezvorám. Veď dostiháky som nejazdila už cca 4 roky.
Ala zatiaľ je to v pohode, lebo tieto koníky sú hodnučké a verte či nie, robí sa mi s nimi lepšie než s teplokrvníkmi, ktorých väčšina ľudí preferuje... A navyše som sa tu zaľúbila...  ... zasa raz. Čaluki tmavý hnedák narodený roku 2006 je koníkom, ktorý sa dotkol môjho srdiečka. A pomaly sa to darí aj jeho o rok mladšej sestričke Čivette. Maličká šimlička, ktorá u mňa jaksik ničí že šimel nieje kôň:)
Na Čalinkovi som mala to šťastie sa aj zviesť. Jazdila som na tomto žrebčekovi 2 krát a čím častejšie ho vidím, tým ho mám asi radšej...
 
  
A takto vizeral ako bábatko.
 
Čalukiho rodinka. Mamička Čarena, tato Masshtab, sestrička Čivetta a malý bráško Čereň.
 
 
   
  Tak ďalšie dva dni som strávila zasa u nás na koňoch. 25 som sa zviezla na zuzkinom žrebcovi Toxikovi. Zlaté zvieratko, bol hodnunký no Čalinko je iba jeden. Na neho som sa dostala hneď na druhý deň. A to zlatíčko bolo zasa na zjedenie. A Zuzka sa zasa činila a pribudli nejaké fotečky.
 
 
Ďalší víkend doma a zasa na dostižke. Ľúbim to tu. Zuzka je chorá tak som šla bez nej. Trošku nerváky ale stálo to za to.Dnes bolo lepšie než dobre. Zasa raz som bola na tom mojom čiernom miláčikovi ale po prvý raz s druhým koňom, kobylkou Vixen na chrbte s Martinom. A po prvýkrát v poli a s tienidlami. Ale bolo lepšie než dobre. S Martinom sme si pokecali, koníky sekali dobrotu - čo viac si môže človek priať??? Potom som zobrala ešte zuzkinu Sumagu. Bolo super. Už sa teším kedy prídem zasa. Možno zajtra, no neviem bo som chorá....

No jo, nejako to už začína byť pravidlom že som tuná. A aj to moje krásne čierne zvieratko. Teraz sme boli spolu s Martinom na Pepem a Zuzkou na Vixenke. Prvýkrát som bola v roli za jamami. Čalinko je anjel a ja veím, že z neho bude raz aj šikovný dostiháčik. Veď za chvíľu je už sezóna.
No jo, druhý lot bola kapánek sranda, teda aspoň pre Sumagu, ktorá ma povláčila prvé kolo ako sama chcela. Ale druhé bolo už ok.

Po dlhšej odmlke zasa na jazdiarni... Bolo fajn. A zasa Sumaga... Pomaly si na túto kobylku aj začnem zvykať. Nepatrí síce k mojim favoritom, ale zasa, nieje zlá... Na Čalinkovi bola dnes Aďka, tak som sa s ním aspoň odfotila a Zuzka si teda dala záležať... Už nech je sezóna, teším sa no neviem ako často sa dostanem na dostihy... Dakedy budem musieť dať fotky so Sumagou, lebo zasa mám iba Čalukiho...
     

Presťahovali sme sa do Galanty
 
Dnes 28.3.2009 som sa už definitívne presťahovala aj s koníkom do Galanty. Ja som tu vlastne už týždeň a zatiaľ sa mi tu veeeeľmi páči. Na stajni máme 28 koníkov, prevažne plemena  qarter hors a jeho krížencov s plnokrvníkmi. Je tu ešte plnikrvná kobylka Dream Weel a úplne úžasný trojročný shagyaarabský žrebec Ahmed (Méďo), ktorý je mojim najväčším favoritom. Za našou stajničkov v Ivanke mi bude smutno, mala som rada tamojších ľudí a o koníkoch, najmä Arčinkovi a Welovi radšej pomlčím... Chcem vyvrátiť akékoľver dohady prečo som odišla. Nestalo sa nič, s ľuďmi odtiaľ vychádzam stále super, len proste, chcelo to už zmenu a navyše som spolu s Harly čo je pre mňa dosť podstatné. Jééé a  aby som nezabudla, máme tu aj stádo asi 30 kusov zebu...
 
Každý človek sa môže zmýliť
No jo, a sťahujeme sa zasa. V utorok 26.5. 2009 zasa meníme svoje pôsobisko a dúfam, že teraz to bude už o niečom inom. Konečne plnokrvné kone a konečne žriebätká. Odchádzame do krásneho prostredia lazov na krupine.
 Huculská paráda
Dňa 1.8.2009 sme sa s huculským plemenným žrebcom Drak zúčastnili parkúrových pretekov a hoci sme sa neumiestnili, musím povedať, že som bola s priebehom veľmi spokojná. Dráčik je žrebček, ktorý toho nemá ešte veľa odskákaného a ja tiež nie. A ako dvojica sme sa spoznali iba tri dni pred závodmi. Trénovali sme ako to len šlo a myslím že s naším výsledkom sú spokojný všetci  a ak by aj nie tak je mi to popravde jedno. Koník ukázal že je talent a na to, že ho všetci opisovali ako blázdna sa choval priam ukážkovo. Jediný problém nám spravili dva dvojskoky s ktorými sa dráčik  stretol viacmenej prvý raz v živote. Práve na prvom dvojskoku sa zrodila naša jediná zhodená prekážka a čiže 4 trestné body. Mimoto sme si užili kopu srandy či už na koňoch v teréne keď sme sa báli o Riškové prežitie tak večer pri ohni, spoznala som tu zasa niekolko milých ľudí a prekonala svoj najväčší problém ... Neviem či nastálo, no veci sú na dobrej ceste aby sa zlepšili. Macko ďakujem za trpezlivosť.
A bonbónik na záver 15.8. 2009 sa s Dráčikom zúčastníme Huculských pretekov v Maďarsku. Doprevádzat nás budú Veronika s Beruškou a Radka s Žofkou. Držte nám palce.
Arčino je už v nebi
Dňa  5.8.2009 dobilo srdiečko 17 ročného valáška Arc d Houblon. Tento nenápadný ryzák si prežil naplnený život. V mladosti sa zúčastňoval prekážkových dostihov pod vedením Jaroslava Brečku. Neskôr sa jeho majiteľkami stali dve priateľky Adka a Anka a s nimi si uzíval zaslúženého dostihového dôchodku. Bol to koník, ktorý miloval ľudí a bol milovaný. Zúčastnil sa na oboch svadbách svojich majiteliek. Mne bol približne tri roky partnerom na bláznivých rýchlich vychádzkach, bol neustálim závesom môjmu valáškovi Artexkovi, za ktorým chodil z výbehu navoľno. Nikdy nezabudnem na naše šantenia vo vode a najmä... Veď ty vieš - za to, že si bol Mackovi spoľahlivým profesorom, že si toleroval jeho jazdecké chyby a NIKDY si sa mu nesnažil ublížiť, či ho zhodiť. Kôli tzebe sme mohli prežiť vychádzky plné pohody a šťastia. Tvoj zdravotný stav však nebol nikdy bohvieaký. Už pred tromi rokmi si prekonal veľmi ťažkú koliku a nebyť nočnému zásahu nášho Dokiho, opustil by si nás podstatne skorej. Ale všetko sa spravilo - teda aspoň naoko a ďalšie roky si prežil relatívne v kľude. Až do včerajšku. Ráno si sa vraj ešte napapal a všetko vyzeralo ok. Rýchle rapídne zhoršenie stavu, príchod veterinára - podanie liekov a dočasné zlepšenie . Ako prestávali lieky účinkovať sa ti zasa pohoršilo. Napriek láske tvojich majiteliek, snahe veterinára, rýchlemu prevozu do Brnenskej nemocnice za ktore je nutné poďakovať ochote Dušana Pechu a snahe veterinárov ti už nevedeli pomôcť a musel si byť uspatý aby sa zabránilo tvojmu ďalšiemu trápeniu. Arčinko veľmi a veľmi nám chýbaš a viem, že táto rana sa bude zacelovať veľmi dlho. ďakujeme
 
No jo viem že som sa už veľmi dlho neozvala, no trpim nedostatkom možnosí pripojiť sa na net a aj teraz som tu iba na skok. Stále sme s Artexkom na Kopaniciach a je tu fajn. Prišli mi dostiháky z bratislavi takže jazdím a jazdím. SArtexkom aj 5 koní denne. Najbližšie prinesiem domov fotky na USB tak nejake prihodím...
TOPlist