Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web
aktualizováno: 15.09.2013 13:15:53 

Koníky

Ostatné koníky môjho života
Plnokrvníky z JO Slávia Šurany

Horton
Hnedáčik, naša cesta spolu nebola práve najdlhšia a aj moje spomienky na teba nie sú práve najostrejšie. Bolo to dávno a bola som ešte pomerne malé deco. Ešteže som si čo to zaznamenávala do zošita :) Narodil si sa 12.4.1999 kobylke Hedane. K nám si sa dostal po odstave. Prišiel si v čase keď odišla Čiperka - mamina Čadruški.
Mala som ťa rada, napriek tomu, že som vedela, že z teba nikdy dostihový kôň nebude. Mal si problém s pravou prednou nožkou, presnejšie, mal si strmé kopýtko. Pamätám ako sme vás vodili do výbehu. Teba a Čeklisa, boli ste dva mladé žrebčeky. Čeklisko bol živý rýchly koník, ktorý bol rýchlo vonku, no ty si nemohol s tou nožičkou s ním stíhať. Ale to nič nemenilo na tom že ja som mala teba radšej...Nepobudol si u nás dlho. 28.3.2000  ked som prišla do stajne, tvoj box bol prázdny. Neviem čo sa stalo, kam presne ťa vzali, no možno je to tak lepšie.... Jedno je ale isté, bol si jedným z najvyrovnanejších prckov akých som spoznala....
Mrzí ma, že mi po tebe zostal iba pramienok z chvostu a pár nevydarených, rozmazaných fotiek...

        

Féerique
 
Férik čierna hnedka po Akhisarovi z Felicity narodená roku 1997 bola asi najtvrdším orieškom o aký som sa starala... Keď poviem, že nemala rada ľudí, tak to bude iba jemné naznačenie jej povahy...Férik sa ku nám dostala po zranení ako kobylka do chovu. Zaujala ma, pretože bola tmavá, chudá a nepekná :) Ideálny kôň pre mňa. Keby sme skoncili iba pri tomto bolo by to super. Férik bola totiž najväčšou potvorkou akú som dovtedy spoznala. Kopala, hrýzla, bola zlá na ľudí. Dodnes mám odloženú košeľu, z ktorej my vytrhla kus rukávu.... Nejazdilo sa na nej a stále krívala. Jej jediným využitím bol chov... Ale aj to dopadlo katastrofálne. Už samotné očistenie tejto kobylky sa stavalo adrenalínovým športom, pretože sa v boxe nedala chytiť a šla po človeku ako tyger. Ale časom sme si na seba zvykli a aspoň takéto veci sa dali zvládnuť bez toho, aby ma v boxe chcela zlikvidovať... Jej pôsobenie u nás v chove zhrniem pri jej žriebätkách - Felícii a žrebčekovi Final Voyager. Po tom všetkom bola Férik predaná a z najnovšich zdrojov viem že už nieje medzi nami.... Kto vie, čo sa jej stalo.....

   

Felícia
Felinka bola si moje prvé žriebätko. Prvé, ktoré som mala od úplného malinka a prvé od potvorky Férik. Bola si jej prvým bábom.Tvojim ocom bol Beneagles. Narodila si sa 11.6.2001 medzi 18. a 19. hodinou. Už pri pôrode boli problémy, lebo tvoja mamička bola trúba... Ale baby čo boli pri žrebeni sa snažili a prežila si to. Ja som tam vtedy nebola. Videla som ta až ďalší deň. Bola som rada.Mala som dva krásne, zdravé koníky. Bola si maličká, hnedá s veľkou hviezdičkou... Ale vyzeralo to tak že budeš šimla po tvojom tatovi. No toho dňa si sa nedožila, rovnako ani dní veselého šantenia s ostatnými žriebätkami. Na tretí deň tvojho krátkeho života si dostala silné hnačky, zostala si dehydratovaná. Márne sme sa snažili ti pomôcť, kŕmiť ťa z flaše a dojiť tú tvoju šibnutú mamu, ktorá nemala žiaden problém ťa postúpať v boxe a pri oddájaní robila teda riadne problémy. Kdovie, možno keby ťa vtedy nepostúpala... Možno by si ešte žila. Možno...To žiaľ už nikto nevie... Zomrela si 16.6 poobede. Odišla si a vtedy odišiel i kúsok zo mňa.... A nebola si jediným Férikiným žriebätkom ktoré neprežilo. Neprežilo to ani v poradí tretie a u nás posledné žriebä. A to si zabila ona.. Vraj bolo zdravé... Zostalo mi po tebe niekoľko fotiek a krásne spomienky na deň ked si bola zdravá... Ale tiež  bolesť a smútok nad tým keď som ťa videla ležať zmierenú s osudom.... Dnes by si bola už veľkou kobylou a možno by si už sama mala žriebätko...

   

Final Voyager
Druhé žriebätko z Féerique po Masshtab, žrebček čierny hnedák narodený 12.6.2002. O Fiňa som sa začala starať až po odstave, lebo som práve mala jednu z mojich odmĺk, čo som nechodila na stajňu. Bol drobunký a po dobu čo od nás odišiel nikdy nedohnal ostatné kone... Neviem isto no zdá sa mi, že on mal tiež ako malý nejaké problémy. Ale bol jediným Féerikiným žriebätkom čo sa dožilo odstavu. Odišiel od nás ako roček, ešte neobsadnutý. Niesli sme ho do Bratislavy na dostihy a odtial si ho viezli preč. Moje informácie sú len malé. Vraj odišiel do Švajčiarska, bol zlý a musel sa vykastrovať..... No želám im aby nemal povahu ako Ferik :)

   

Kalima
No konečne som sa dostala až ku Kalimke. Kalim bola kobylka, ktorú som mala hodne rada. Táto tmavá hnedka, bola u nás iba v tréningu a zostala u nás iba počas jednej sezóny.Jej otcom je Grand Unit a matkou Kalafa. Kalim sa narodila v roku 2000. U nás behala iba ako trojročná. Pamätám na deň, keď ju priviezli. Už som vedela že to bude moje zviera, tak som bola patrične zvedavá. Vedela som iba to, že bude mať tri roky, je tmavá hnedka a hodná... A tmavé kone boli vždy mojou slabosťou. No keď to vyložili bola som dosť zhrozená. Chlpatá kobyla s nepeknou hlavou... Začala som na nej jazdiť a začala som ju mať čím ďalej tým radšej. Bola zlatíčko, jak v boxe, tak pod sedlom. Pri čistení bola hrozný mazel, vonku bola neľakavá a dala sa v pohode podržať. Jediné čo mala, tak obdobie keď pod sedlom vykopávala. Zdá sa mi že to robila iba v kluse pred cválaním. Za dobu čo som ju jazdila som z nej padla dva razy. Prvýkrát to bola moja čistá nepozornosť. Vedela som že ideme len oklusať dve kolá okolo dráhy a že ona je hodná, tak som jej nechala zahodenú oťaž a ani neviem kde som bola mysľou.... A  zo živého plotu vyletel bažant... No a ona sa výnimočne naplašila a uskočila. A ja som zletela jak hnilá hruška...
Druhý pád bol horší a dodnes mi ho pripomína moja ľavá ruka... Boli sme cválať - ja s Kalim na špici a za mnou Zuzka s mladou Ermine. Micka tam niečo zadupotala a Kalim sa mi schytila, už som ju nevládala držať, tak som chcela zatočiť do ďalšieho kola...No jej sa to moc nezdalo :)
Ja som chcela isť do ľava a ona domov - rovno. A šli sme stredom - kolmo na ohradu, ona ju šticla a ja som pokračovala ďalej, krásne cez kovové tyčky - auuuu.
Ale inak bola vždy hodná, veď uznajte, dva pády za rok??? A to som mala 17rokov... Tá holka bola zlato. Kalim patrila ku koníkom ktoré som vodievala aj pred dostihom. Trošku sebou mykala ale bola zlatá.... Po sezóne mi ju odviezol majiteľ a od tej doby o nej nič neviem. Inak musim povedať jedno - Ako začala robiť, vznikla z nej pekná kobylka, len tá hlava bola trošku neforemná...  Kalim chýbaš mi...

No tu sú Kalimkine výsledky z dostihov
20.10.2002 Top Cena VioN a.s.Zlaté Moravce R III 2 1270 36000 57 am Míča P. 6 0
27.4.2003 Ba Cena Cataliny R IV 3 1600 40000 51 žk Zálesňáková Z. 10 0
18.5.2003 Ba Cena SOUP Šala R IV 3+ 1200 40000 59,5 žk Dukatz S. 9 0


  

Čuva
No Čuvinka, ty môj malý nerváčik...Si kúsok odo mňa a už tak dlho som ťa nevidela... Čuva sa narodila v roku 2001  kobylke Čuvense. Jej  otcom je Beneagles. Čuvinku mala ako žriebä iná baba no dosť na ňu kašlala, tak som sa o ňu ako o ročku začala starať ja. Najprv som sa tomu sama v sebe bránila, lebo ja som mala v tom ročníku iné žriebätko. A hoci Felinka uhynula, nechcela som ďalšie z toho istého roku. No nakonec som si povedala že Čuvi nemôže za to že ona žije a malá nie... A aj ona chce nikekoho kto ju bude mať rád... Pamätám na moje prvé snahy o očistenie tejto holky. Skákala po boxe jak splašená koza len čo som sa jej dotkla. Trvalo dlho kým si zvykla, že tým že ju človek očistí z nej neubudne... Nasadzovanie ohlávky - veľký problém pri ktorom ma dlhú dobu plieskala o steny boxu. Vodenie do výbehu a z výbehu??? No väčšinou to prešlo bez väčších problémov hoci raz.... Sorry Zuzi za to pošlapanie keď si ju niesla... Vňčší problém bolo ale vyvádzanie z kolotoča...No to sa chodilo cvalom až do boxu že prcek nervný??? :) Až pokial som sa nezačala hádzať pred teba a chytať ťa za ohlavku za behu... Bola si nervák, pamätáš čo si robila keď ti odviedli Heridenu z vedlajšieho boxu???? Skákala si jak prdlá a nechcela sa ukľudniť. Ale nikdy si nebola zlomyselná. Nikdy si nekopla, alebo nehryzla po človeku. Nechcela si ublížiť, len si nevedela čo so sebou. Pamätáš ako si raz pri prehnojovaní prerazila Andy s lopatou, privretý box a odstavený fúrik??? A potom sme ťa naháňali po areáli. Čakala som že ťa raz asi prizabijú za to čo všetko si ty navyvádzala. Vrátane strhnutia Joža pod seba keď ti držal nohu pri korektúre.Aaby to nebolo málo ešte si ho musela zjemna pošlapať...
A tvoje obsadanie ako ročky....Keď si sa trieskala o steny boxu aj s človekom na sebe. Vtedy sa to odložilo o rok. Vtedy som sa s tebou začala piplať ešte viac :) Ale bavilo ma to. Našťastie rok na to ťa obsadli vpohode a na jazdenie si bola hodná...No potom si sa predala o pár dedín vedľa.. Tomu som sa vôbec nedivila, lebo teda, teba si ako dostiháka predstaviť neviem. Tebe by to preplo úplne....O tom nebolo pochýb.. Inak zabudla som poznamenať že na uzdenie si bola koník ako med :) Veď povedz, čo keby mi tie uši niekto odtrhne ked sa ich dotkne... Vôbec si si nenechala sáhnuť na uši, už i čistenie hrivy bol boj. Pri každom uzdení som povolovala uzdičku a doťahovala ju až na tvojej hlave. A vybrať šticu spod čelenky, no to bol takmer zápis do gvinesovej knihy rekordov.... Ale lepsilo sa to.
Ale späť k tvojmu predaju... Hneď prvý den si im ukázala s kým majú tú česť. Uviazali ťa v boxe... A to nemali robiť. Tú maštal si rozkopala natoľko, že vas dočasne museli ustajniť inam. Aj s tou druhou kobylou, tuším Maja sa volala. A keď ste sa vrátili späť, už si mala zo všetkých strán uzavretý box a bola si pustená. Viem ako sa sťažovali že sa nedáš uzdiť a ako ti občas nechali uzdičku na hlave lebo sa im nechcelo s tebou bojovať. Ževraj ťa uzdili aj pol hodinu... No to sa mi nevidelo. Nejaku dobu som chodievala za tebou a nauzdiť si sa dala rovnako ako u nás. Len bolo treba sa ti trošku prispôsobiť...Už dlho som ťa nevidela. Si pár klometrov odomňa, no ja si neviem najsť vôbec čas....
Napriek tomu aká si bola Šiša, patríš ku koníkom, na ktoré spomínam najradšej...
 
 

London

Ahojte, volám sa London a ako všetky predchádzajúce koníky v tejto kolonke, i ja som plnokrvník z JO Slávia Šurany. Narodil som sa 1.6. 2002 ryzke Letore po Masshtabovi. Iva sa o mňa starala rovnako ako o Fiňa až po odstave. Na rozdiel od neho ja som sa doma aj obsadal. Nebol som zlý, ale ani žiaden anjel. Stihol som sa až krokovať, lebo potom som sa škaredo zranil v kolotoči a nasledovalo dlhé liečenie. Potrhal som sa... Akože keby som nebol taký blbeček ako som bol, isto by sa to zahojilo skôr. No hneď ako ma prvýkrát pustili do výbehu som si to musel roztrhať na novo.Potom ma už radšej iba vodili. Ale aj tam som sa raz dokázal hodiť o zem... Keď sa to dalo akotak do poriadku, šla si Iva na mňa zasa sadnúť, len tak že ju na mne povodia, len na ohlávke...No ja som sa začal stavať na zadné a na tretí pokus som sa jej zbavil. Akože ak by nepadla už teraz tak by som sa hodil o zem, ako ma to učili starší členovia mojej rodiny...Potom plynuly dni v kľude ďalej. No po krátkom čase som začal zostávať často sám. Iva pomaly chodila čoraz menej, až som si raz uvedomil, že odišla. Ja som chodil do výbehu a ďalej sa hovorilo o predaji, lebo som mal problémy s nohami a to som nikdy nič nerobil. Nakoniec som odišiel do Brtislavy. No vrátili ma. Nejakú dobu som teda bol zasa doma. Až raz predsa pre mňa prišli a odviezli ma pri Prievidzu. Odvtedy som tam. Trápi ma len to, že som sám a holky na mňa majú málo času. Už sa kontaktovali aj s Ivou, vie kde som a chce prísť pozrieť, no nikdy jej na to nevyjde čas a odkedy pracuje, už to vôbec nevyzerá ružovo...

   



Čijus
Tak, hoci som tohoto koníka spoznala už v Šuranoch, tam som sa o neho nejak nezaujímala. Je to Čadrikin starší brat. Jeho otcom je však Justus. Naše cesty sa viac stretli až po jeho predaji do rovnakej stajne kam bola predaná moja holka. Tak mi tam nejak prirástol ku nej. Čijusko je psychokoník. U nás sa s ním viacmenej nič nerobilo,lebo bol tuším aj nejakú dobu u jedného súkromníka,  takže v Ruskove s ním boli plné ruky práce. Celkovo som sa v povahe tohoto koňa nikdy celkom nevyznala. Na ošetrovanie nebol zlý, no jazdenie bola dosť veľká zábava. Mal totiž jeden veľký problém. Hádzal sa o zem a to takým spôsobom, je bol strach na neho i sadnúť. Jedna holka skončila v nemocnici s ťažkým poranením panvy, majiteľovi zlomil rebrá... Ja som nejakým zázrakom stihla zoskočiť vždy skôr ako sa praštil o zem.... Toto isté predvádzal i pri sedlaní... Doťahovať ho bolo treba postupne na lonžke, inak sa zaručene tresol o zem... Takto sa našťastie iba vymačákoval...Jeho štýl likvidácie ľudí bol asi takýto. Postavil sa na zadné a hodil sa dozadu na človeka... A bolo mu jedno či ublíži aj sebe alebo nie... Ale pokial mal dobrú náladu, bol celkom vpohode koník, ktorý navyše veľmi rád skákal cez prekážky... Rovnako ako s Čadrou, ani s ním netušim čo sa stalo...
 

Ostatné kone zo Šurian - súkromné


Tvisterka
No o Tvisty som sa nestarala nejak dlho. Nejakú dobu som ju chodievala jazdiť. Majiteľ ju mal ustajnenú na družstve. Tvisty je ryšavá plnokrvníčka s odznakmi. Na jazdenie vcelku potvora. Nebola zlá len nepríjemne zdvíhala hlavu a ťahala ako hovädo :) Ale napriek všetkému som ju mala rada. Tvisterka taktiež behala dostihy...  Ona je ešte vždy u svojho majiteľa a myslím že tam aj zostane.
   


   

NINA (NINJA)
No, ty moje mrško. Čo, len na teba napísať? :)  Lúbila som ťa celým srdiečkom no pritom som mala pred tebou vždy istý rešpekt.  Nebola si zlá, no od dobrého koňa si mala na míle ďaleko... Ale poďme poporiadku. Tvoja mamička Hvezda je ťažačka využívaná na všetky potrebné práce vrátane orby a Tvoj oco Nikol bol hafling naktiež používaný na ťahanie voza... Ty sama si ťahala, učili ťa orať a na slavnosti si chodila v kočiari so svojou maminou. A ja som ťa jazdila. Zajazdili sme ťa dosť skoro, no nebol výbeh, na vodenie si bola potvora a pohyb si potrebovala. A ja som bola ľahká.Pády z teba som počítať radšej prestala. Viem že ich bolo viac než 20. Nemali sme na teba sedlo, namiesto uzdečky kantár a provizórne oťaže. A v dobe čo som bola na intráku si často stála na štonde aj viac než týždeň. Vtedy keď som sa k tobe priblížila si kopala, hrýzla a snažila si sa ľudí naraziť o stenu. Pri jazdené si bola divoška, vyhadzovala si zadkom, stavala sa na zadné a ja som nemala sedlo.... Ale keď som bola doma a jazdili sme každý deň bola si zlatá, dokonca si si aj rada preskočila cez prekážku. Tvoj majiťeľ mi dovoloval si ťa brať takmer kedykoľvek a lietali sme kade sme chceli. Potom ochorel a nemohol držať dva kone... A Hvezdu mal takmer od mala a teba sa navyše ostatný, najmä jeho manželka báli. Tak si musela odísť. Ale našli ti dobrý domov a preto ma to až tak nemrzí. Máš sa dobre, máš veľký výbeh a si v kopcoch.

   

 

 
Koníky z hronoviec

Toto sú koníky o ktoré som sa starala počas jazdeckých táborov.
Prvý rok som sa starala o tmavého hnedáka narkana. Narky je starý klusák, ktorý bol pod deťmi naprosto spoľahlivý.
 
    Gavelíno
Plnokrvný valášek, ktorý bol mojím najväčším miláčikom... No má veľké problémy so zadnou nožkou, má kohútí krok a stuhnutý pätový kĺb... Navyše je veľmi vychrtlý a nevie pribrať... Som s ném chodievala na ruke do vody... Keď bol na tom lepšie sme aj jazdili a teda ten sa nedal podržať :) Majitel si ho odniesol spolu s Cifim - ryšavým vraj klusákom (no na klusáka je moc ušlachtilí a nezdá sa mi to). Teraz sú ustajnení u westernovej rozhodkine a vraj sa majú dobre.

 
Gavelino pred niekoľkými rokmi uhynul na ťažkú koliku :(

Madona

O túto teplokrvníčku som sa starala iba cez dva turnusy. Mala problémy s nožkami - presnejšíe, vystrúhali ju a neokuli a hodne sa otlačila. No keď sa obula tak to bolo OK. Bola hodne mohutná a mala sili ako slon :) Ale bola veľmi spolahlivá aj k malým deťom.


Motešice
North Star VIII-30 NOR -  (PEPO)
Moja motešická láska. Plemenný žrebec s úžasnou povahou. Vôbec sa nechová ako žrebo... Jazdievali sme spolu v hale, v teréne - chodili hľadať ohlávky do výbehov. Často som na ňom ležala v boxe a žrebčiar si z nás robil srandu - že Miloši :). Pepik skákal parkúry do vysokého veku,  za čo si nesú daň jeho opotrebované nožičky. Na vychádzkách sme robili iba málo lebo často pokrivkával... Napriek tomu  však zostal mojím obľúbencom. Už som ho dlho nevidela.Zial ani tento plemenný žrebec už nieje medzi nami.
 

Ostatní motešickí obľúbenci

          Kaťuša                                   Johanka                   Tíšina                     Miss  
                       
        A1/1                                     non x ČT                   A1/1                               A1/1

ZÁLESIE

Gazal
No a už sme  v blýzkej minulosti a pri valáškovi Gazkovi. Gazko je kríženec araba, najskôr s nejakým ponym. Je to biely valášek s nenormálnou vytrvalosťou. Zoznámila som sa s ním prostredníctvom jeho majiteľky Katky - mojej vtedajšej profesorky :) Prcka som jazdila skoro rok a musím povedať, že to bol krásny rok. Podnikali sme hromadu dlhých vychádzok, robili sme skupinové vychádzky do okolia Bratislavy, organizovala sa karnevalová jazda. Pravidelne sme chodievali do Karpát, raz sme boli dokonca na Dunaji. Bolo to niečo krásne. Gazko bol blázonko, ktorý by najradšej stále tryskoval. Našimi stálymi spoločníkmi na vychádzkach bola Zuzka so Sárou, Lenka s Gastonkom, občas sa pridali baby z Drepechu a Vrakune, holky s Appalooskami.
Pri Gazkovi som zistila že čoraz viac ma to ťahá k jazdeckej disciplíne endurance... Dnes na ňom už nejazdím, skončila som školu, nastúpila do práce a hoci to mám iba kňúsok, tak mám svojho koníka a už by som to nijak nestíhala.... Ale Gazko zostáva v mojom srdiečku.
 
   

   
Sára
Sárenka, biela kobylka neurčitého plemena, ktorá je nadovšetko spoľahlivá. Jazdievala som na nej iba zriedka. Chodievala von so svojou majitelkou, ked som ja chodila na Gazkovi. Je to koník na ktorom som si prešla svoje prvé preteky. A teda, vlastne aj druhé. Prvými bola jazdecká akadémia - čiže niečo ako školské preteky. Tam sme sa umiestnili na treťom mieste po mojom omyle v úlohe... Inak by sme to vyhrali. Ale som spokojná ako to všetko dopadlo, lebo drezúra nieje nič pre mňa.
Druhými pretekmi boli westerny v Ivanke pri Dunaji. To už bolo o niečom inom :) V traily ma veľmi milo prekvapila a jediné veľké zaváhanie sme mali na bráničke, ktorú sme prešli úplne že strašne... Horsmanship a pleasure sme prešli vzhľadom k nášmu pobiednemu tréningu vcelku pekne. Sárenka je kobylka so super charakterom a ma rada všetkých ľudí :)

     

 

 


Drepech

Delli
No zlatinko. Už sme prišli až k tebe. Keby si vedela ako ťažko sa mi o tebe píše. Keby si vedela koľko smútku vo mne zostalo...  Ale poďme porade, ako to vlastne s nami dvomi začalo...
Bolo to vtedy, keď som nastúpila na pomaturitné štúdium do Ivanky pri Dunaji. Bola si kôň, na ktorom som nechcela jazdiť. Presne povedané, bola si tam vtedy pre mňa najnesimpatickejší kôň :)Vieš, prišla som rovno z dostižky..
Postupom času, ani neviem ako som sa k tebe dostala a napriek tomu, že ušlachtilosti si veľa nepobrala, začala som si ťa obľubovať. A to čím ďalej tak tým viac... Skamošila som sa s chalanom, ktorý si ťa medzičasom odkúpil od Mišky, lebo tvrdil ako moc ťa má rád. V čase, keď nemohol prísť, starala som sa o teba ja a postupne spoznávala tvoju povahu. Bola si mrška a to riadna. Pri vodení do výbehu si sa vytŕhala ľuďom, ak na tebe náhodou jazdili kurzisti, robila si si z nich srandu. Bola si mladá a hodne inteligentná, no svoju inteligenciu si využívala pre seba. Potom sa stalo že s daným človekom sme boli viac než kamoši.  A nasledovali mesiace, kedy som bola s tebou stále. Chodili sme spolu do terénu, jak so sedlom, tak i len na uzdičke, člapotať sa do vody. Bola si úplne spolahlivá.  Občas sme trošku trénovali na jazdiarni. Bolo nám super prežívali sme krásne obdobie. Ani som si neuvedomovala ako postupne sa o teba prestal zaujímat a o mňa tiež. Ale boli sme spolu a to bolo pre mňa podstatne. Ty si začala mať problémy s prednou nožkou, tak sme chodili chodiť do vody, striekať nožku hadicou... Lepšie obdobia sa striedali s horšími. No úplne krívať si neprestala. A zrazu som zistila, že si na predaj. Bola to pre mňa nočná mora. Nemala som peniaze na to aby som ťa odkúpila a ani potom na veterinára, ustajnenie... Čakala som čo sa stane. A raz mi zvonil telefón, že o par dní odchádzaš. Povedal mi kam a ja som ho prosila, nech ťa tam nedáva, že toho človeka poznám. Volali viacerí, no nič to nezmenilo. Pamätám na deň pred tvojím odchodom. Pamätám na to, akoby to bolo iba včera. Plakala som v tvojom boxe a nič nemohla zmeniť. Nechcela som sa s nikým rozprávať. Chcela som byť sama. Ráno som ťa šla ešte pozrieť a vtedy si spravila niečo, čo nikdy predtým - uhryzla si ma.  Vedela si že sa niečo deje, vedela si, že ja sama niesom v poriadku a ty si nebola tiež... Inak by si to nespravila. Prišlo obdobie, čo sa ma kamoši snažili rozveseliť. No ja som sedela na brehu jazera a bolo mi všetko jedno. Chcela som ťa nájsť, no bála som sa toho. Pochybovali sme že žiješ... Všetci ma od toho odhovárali, no ja som tvrdohlavec. S tvojou fotkou som pochodila celé Hurbanovo a nebolo to márne, našla som ťa, ale to čo som videla, som vidieť radšej nemala. To si už nebola ty... Odvtedy som to vzdala. Už ťa nehľadám. Nieje to preto, že by som na teba zabudla, ale kôli tomu že už nemôžem. Neviem to zmeniť a pozerať sa na to nemám silu.... Dúfam len, že teraz sa máš lepšie.  Poviem ti len jedno - to ako si dopadla ma mrzí a mrzí to takmer všetkých, hoci ťa nemali práve v oblube toto nechceli. A v kútiku duše dúfam že aj ON ľutuje čo spravil.

   
          
 
Arc d Houblon
Ahojte, volám sa Arči a som jediným plnokrvníkom v drepechu. Vlastnia ma dve zlaté babenky Aďka a Anka. Kedysi som bol úspešným dostihovým koňom a teraz si užívam zaslúžilého dôchodku.
Moje majiteľky na mňa nemajú veľa času tak sa už druhý rok o mňa stará aj Iva, s ktorou si dobre rozumieme. Splnil som jej sen, plnokrvník v Drepechu a tak sa mi od nej dostáva hodne pozornosti. A to i napriek tomu, že už má aj svojho koníka Artexa, ktorý je hoci iba o dva roky mladší odo mňa sa na vychádzkach chová ako šašo. Ešte mu musím vysvetliť ako sa patrí chovať... Ja som úplne spolahlivý koník. Jasné, na vychádzkach si rád zacválam a spomeniem si na svoju mladosť no napriek tomu som vždy veľmi dobre ovládateľný. Ľudí mám rád, len pri kŕmení chcem mať svoje súkromie... Na môj vek je už pochopiteľné, že mám tiež nejaké zdravotné problémy ale s tým už treba počítať. Mám problémy s trávením a z toho vyplýva, že som strošku chudý a to napriek tomu že dostávam najviac papať a rôzne lieky a moje nozky sú už tiež dosť opotrebované. Ale moje baby na to berú ohľad a tak si nemám na čo sťažovať. Ale musím sa priznať. Bol som hosťom pri dvoch svadbách. V priebehu jedného roku sa vydávali obe moje majiteľky a bol som pri fotení. Na tej prvej Aďka ani nevedela že ma privedú. Zorganizovala to Anka, Ivanka - čo ma jazdievala ešte ako dostiháka a Čiko - môj bývalý tréner a Ivet už ľahko nahovorili aby ma nachystala. Bol som krásne zapletený, Ivet mala požičaný dostihový dres a všetko bolo tak akoby sa šlo na dostihy. Bože bolo to krásne, keby ste videli Aďku ako sa potešila. No a druhá svadba bola doma na stajni. To Anka už čakala bábo tak to bolo trošku so strachom posadiť ju na mňa, lebo predtým som nejazdil, lebo ma pobolievala nozka a tak som bol dosť nabitý. Ale nebol dôvod veď ja viem ako sa patrí správať k nastávajúcim mamičkám :)
Tak to som ja
 
  


No, asi by sa zišli aj daaké novinky... Už dlho som nenapísal nič nové. Mám sa fajn, zdravotný stav sa mi podstatne zlepšil a dokonca sa mi podarilo aj pribrať. Vzhľadom k tomu, že hodne pracujem tak som sa aj osvalil a som fakt fešák, veď sa pozrite sami... A aký som talentovaný skokan...
 
  
Wels
Tak toto je moje psychátko, moje Šišátko. Koník, ktorý nieje zlý, len je iný než ostatne deti :)
Ale po poriadku ide o teplokrvného valáška, ktorý ma v sebe hodne krvi furiosa z čoho sa teda nadmieru teším......Chúďatko ten nemôže byť normálny ani keby chcel... Furioso a navyše biely...
Welsík je koníkom jedného chalaniska od nás, ktorého veľmi rád trápi a ukazuje mu, že vie byť dobrá protiva...Je to také moje debilko. Od holene jemný, no hubu má ako betón. Navyše najlepšiu zábavu si našiel v stavaní sa na zadné takže to je dosť o hubu s ním. Ale na jazdiarni je už OK no keď sa ho snažím krokovať po areáli začína ródeo. Ale on to nemyslí zle. On je proste taký a iný už nebude...Budúcu sezónu by som s ním možno chcela skúsiť hobby parkúry v Zálesí no ešte to musím predebatovať s Mišom a dať si životnú poistku, lbo ak sa dám na toto tak to bude čistá samovražda.... Ale lúbkam ho moc moc moc.

 

  
No jo, blbosť tohoto koníka prevýšila všetky moje rozmery tolerantnosti... Prišlo ku tomu asik takto...Ja šalená som sa odhodlala spravit z neho koňa, ktorý sa dá jazdiť aj mimo areál. Resp. na lúke oproti areálu. Ako som ho zobrala na lonžku tak to bolo dosť zaujímvé. Ledva som ho dala na kruh a už  tryskoval dokola a občas skoro padol na papulu. Ked sa  ukľudnil, sadla som si na neho. Ako tak som ho odjazdila, no potom  ma napadla dosť veľká blbosť, že prídem domov na ňom. Ono sa to nezdá ako dáky problém, ale Wels je Wels. Hneď na cestičke sme sa zasekli a keď som ho potlačila nech ide, začal zdvíhať hlavu, cúvať a stavať sa na zadné. Pošlapali sme strom, haluze na zemi a tak. No nakoniec som sa domov predsa len dostala :). Lenže deň na to som ho skúsila vyviazať, hoci to práve neschvalujem no u tohoto koňa som ochotná skúsiť všetko. A verte alebo nie, ten debilko to pochopil a šlapal ako hodinky... Veď pozrite sami...

 
  

                                        
                                    Ranč na Striebornom jazere
 
 
 
Ahmed Ib Nal Gazal
 
Ahmed, nádherný shagya arabský žrebec. Kôň ohnivého temperamentu, no nežného srdca. Bol to v tej dobe mladý koník v základnom výcviku, o ktorom som snila že raz bude môj do vytrvalostných pretekov. Kôli jeho silným žrebčím prejavom musel byť vykastrovaný.  Veľmi vnímavý a pracovitý koník, škoda že som s ním nemohla pobudnúť dlhšie. No zlé vzťahy medzi spolupracovníkmi si vynútili môj odchod. Momentálne sa ako valášek vraj veľmi skludnil a používa sa na jazdeckú školu.
 
Horné Kopanice
 
Bianka
A už sme zasa u dostihákov. Horné kopanice. Bibi jednotková kobylka s výborným pôvodom, úžasnou povahou  a navyše krásna. Nikdy by som neverila že si raz sadnem na takto kvalitného koňa s takou výkonnosťou ako si mala ty. Napriek tvojim vážnym zdravotným problémom so sloňou nohou si vždy prekypovala až neskutočnou chuťou do života a k práci. Možno si niekto povie, že niesom normálna, že som ťa jazdila. Tiež sa mi to zdalo najprv nevhodné no robilo ti to dobre na nožku. Bibi hoc už niesme spolu želám ti do ďalšieho života hlavne zdravie, lebo to je to, čo ty najviac potrebujes.  tiež aby tvoje deti boli také úspešné ako ty verím že malý Beisden na to má.
 
Bianca nás navždy opustila na konci novembra 2011
 
                              Red Star
Maličká, čo len na teba napísať. Ťažko sa mi hľadajú slová ktoré by dokázali opísať môj vzťah k tebe. Bola si slnkom, ktoré prichádzalo po upršaných dňoch. Bola si vlahou po dlhom suchu. Tvoja jemnosť a dobré srdiečko dokázali, že si sa veľmi priblížila k miestu, v ktorom mi leží Čadra a Artex. No iba vy dve kobylky ste vedeli vycítiť kedy vás najviac potrebujem. Len vy ste v chvíľach keď mi bolo najhoršie stáli pri mne a šťuchali do mna svojim jemným noštekom. Vám som bezmedzne verila že nikdy nepohryznete, keď mi šimráte papuľkou po hlave a žužlete mi vlasy. Vy dve nie. Redy niesi moja a nikdy nebudeš, no beztak si pre mňa znamenala toľko akoby si bola moja. Zo začiatku som ťa nemusela, mala som pred tebou rešpekt, z tvojich hrbákov pri jazdení, z tvojej ohromnej sili, napriek tomu že si bola po zranení. Práve tvoja dlhá tréningová prestávka spôsobili, že si bola zo začiatku ako časovaná bomba, ktorá mohla kedykoľvek vybuchnúť. Nožka sa spravila a začal pravidelný tréning a zrazu to bolo iné. Bola si anjel a konečne aj pri jazdení som ti mohla stopercentne dôverovať. Vychádzky na tebe boli vždy zážitkom, našťastie moju lásku ku tebe chápali aja som ťa jazdila aj keď prišli na víkend majitelia. Striedali sme si ostatné kone, teba viacmenej nie. Pamätám keď sme boli raz skákať, iba jeden raz, mala som trošku strach, no ty si cez tie skoky priam lietala. kde sú tie časy, kde sú večery v tvojom boxe. Keď som odchádzala preč, nedokázala som sa s tebou ani rozlúčiť. Ty si mi ukázala že existuje kôň ktorý mi sadne rovnako ako moja Čadra a rovnako ako ona ani ty žial nikdy nebudeš moja. Osud je už raz taký, musíme bojovať a raz sa nám ten boj vyplatí a my nájdeme to čo hľadáme.
 
              
 
TOPlist