Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web
aktualizováno: 15.09.2013 13:15:53 

Koníky

Môj poklad - Artex
  ARTEX  
                  neznámy                       800 Gera

5.4.1994

Ahojte volám sa Artex a som valášek českého teplokrvníka. Moja panička ma minule merala a mám približne 170 cm v kohútiku. no, pri jej výške 158cm je to dosť problém :)

Ale poďme po poriadku. Môj otec nieje známy ale matka GERA  dosiahla výkonnosť stupňa S.  Tak i vo mne mali nádeje. Už sa nepamätám na túto dobu, bo som nejak stratil pamäť. Viem len to, čo mi povedali iní....
Vraj som i ja niekoľko sezón skákal parkúry, no nedosahoval som dostatočnú výkonnosť, tak ma predali ako školného koňa do zemědelskej školy v Humpolci. Tam som pobudol niekoľko rokov, naučil som jazdiť veľa žiakov... Ale mal som svoju hlavu, kôli čomu som nebol práve obľúbený... Ale uznajte jazdiť denne niekoľko hodín keď sa na mne striedajú žiaci a nie všetci vedia aspoň ako tak jazdiť... Prestalo ma to baviť a začal som byť dosť zlí. Aspoň to o mne hovorili. Na vychádzkách som robil problémy, na jazdiarni som bol lenivý, v stajni som sa oháňal po ľuďoch a o sedlaní ani nehovorím. Ale to by ste mali pochopiť. Raz sa niekomu podarilo mi odrať kohútik a odvtedy som naň citlivy. A potom začalo zlé obdobie. Začala ma výrazne pobolievať nožka a bol som už nepotrebný. Počul som že sa zacínajú hovoriť strašné veci a ja som začal mať strach čo so mnou bude... Bolo mi smutno, pracoval som koľko som mohol a teraz keď som už nevládal mal som ísť preč. V poslednej chvíli sa ale veci začali meniť. Naložili ma do vozíka a so mnou mala isť aj Lucka. No tej vypovedalo zdravie a už nezvládla nastúpiť. Tak som odišiel sám. Na cestovanie som bol zvyknutý, takže som sa nebál, len som nevedel kam ma vezú. Auto zastalo po pár minútach a dali ma do boxu. Ocitol som sa u Patrika, ktorého som dobre poznal už zo statku. to bolo 8.7.2007 - deň keď som sa akoby narodil po druhý krát. Vozil som deti v kroku v tábore, no moja budúcnosť bola ešte stále dosť neistá. No stále sa okolo mňa obšmietala jedna holka. Viem, že ako kôň som sa jej moc nepáčil. Stále rozprávala o rýchlych ušlachtilých plnokrvníkoch a vytrvalých araboch.Ale ako dni ubiehali, bola so mnou čoraz viac. Raz ma zobrali na vychádzku, dala na mna svoju kamošku a ona sama si sadla na malého bláznivého Nicka a šli sme. No ďaleko sme sa nedostali lebo som Barboru zhodil. Potom na mňa presadla ONA. Aj ju som chcel poslať k zemi a dať jej najavo, že nechcem aby na mne jazdila. No nepodarilo sa mi to a tá malá zostala na mne. Barbora viedla Nicka na ruke, lebo bola na neho veľká, tak sme šli domov. Ale vtedy sa niečo zmenilo. Začal som dostávať westernové sedlo aby mala na mne lepšiu stabilitu a začali sme chodiť spolu von pravideľne. Iba mi dvaja a mne sa to začínalo páčiť. Nožka ma síce pobolievala, no vždy sme šli iba toľko, čo som chcel a mohol ja.
A potom sa stala vec, ktorú som nechápal.Začala mi rozprávať, že ma má rada a nedovolí aby sa mi niečo stalo. Viem že chvíľami premýšľala či to je správne alebo nie ale bola rozhodnutá a už jej to nedokázal nikdo vyhovoriť. S Patrikovou pomocou sa vybavil predaj a všetko čo k tomu patrí. Do konca leta som este vozil deti, jedno som aj zhodil a rovnako som zhodil aj dvakrát Káťu a raz moju Ivu. Bol som mrška. Potom sme sa museli na chvíľu rozlúčiť, lebo bol problém s prevozom. Iva ma nechala mesiac u Patrika a Míši lebo vedela, že tu sa budem mať dobre. Popásal som sa vo výbehu s Luckou (inou ako bola tá zo statku), Šohajkou, Nickom a malou Stellinkou.
29.9.2007 som sa presťahoval na Slovensko do JK Ivanka pri Dunaji, kde pracuje moja Iva. Je mi tu dobre, chodím do výbehu s Nathanom. Predtým som chodil s malým qarter žrebcom Čikom a poníkom Princom,, ale na toho som bol zlý a tak ma museli premiestnit. Tuná ma sice Tatanko naháňa, no je tu fajn. Každý deň chodíme spolu na vychádzky na hrádzu, najradšej s dostihákom Arc d Houblonom, Adiskom a Gastonkom. Som zloba, pokial idem prvý, všetko je v poriadku ale ak mám cválať za koňom tak nasleduje ródeo, vyhadzujem, kozlujem, proste, snažím sa zhodiť človeka. Väčšinou na mne jazdí iba Ivet. Hoci raz šiel na mne von Tondy ale hneď som mu ukázal kto je tuná pánom a hodil som ho do blata. Už nechcem na chrbte cudzích ľudí, už veľa sa ich na mne vystriedalo a už som koník iba pre jedného človeka. S Ivet sa snažíme spolu vychádzať. Občas to je ťažké, lebo ona zvyknutá na rýchle a jemné kone chytá zo mňa nervy keď sa mi vobec nechce. A nieje to nožkami, teraz ma už bolia podstatne menej. Chodíme von aj na dve hodinky a už aj cválame... Ale ja som raz taký, ked sa mi nechce, tak sa mi nechce. Ale po cvale vždy ožijem. Som okutý na všetky štyri nohy a dostal som podložky. Neviem či mi to pomohlo alebo nie, no odvtedy mi nožky držia. Na jar sa chystáme prvýkrát na dvojdňovú vychádzku tak držte palčeky nech nám to vyjde a nech už mi nožky držia. Ale niečo vám prezradím. Som šťastný koník, lebo viem, že my dvaja už zostameme spolu. A to aj v prípade, že by mi nožičky vypovedali poslušnosť a mohol by som už byť iba vo výbehu..

Fotečky Bubáka - Artexe

   

                     
 

                             

Ahojte moji ľudkovia. Už som sa vám hodnú chvíľu neozval. Nieje to síce preto, že by sa mi nechcelo, ale nebolo času. Plne som bol zamestnávaný a nikto nebral ohľady na moje osobné potreby... Za tú dobu sa udialo hodne nového. Ako prvá vec bolo asi zloženie skúšok základného výcviku jazdca. Bol som týraným koníkom na jazdiarni - najprv som sa statočne bránil každej snahe mojej majiteľky, ale keď som konečne pochopil, že ju to nebaví rovnako ako mňa tak som sa pousiloval a začal sa správať ako kôň a nie ako osol. Skúšky sme nakoniec bez problémov zdolali. A musím sa priznať že sa mi to aj celkom páčilo.
Potom sme chodili dlhú dobu iba na vychádzky - viete, to sme si dali ako odmenu za to trapenie čo sme museli prežiť na jazdiarni. Boli sme dokonca aj v Karpatoch, v Turni, pri jazdeckej škole Epona, chodili sme na malý dunaj.... Všetko bolo fajn no potom sa to začalo. Bol začiatok leta a mňa začala zasa pobolievať tá nešťastná nožka. Ja som to až tak tragicky nebral, zato Iva bola na tom dosť špatne. Povedala mi, že keby to príde skôr bola by na to pripravená no teraz po 8 mesiacoch bez krívania to už nejak nečakala....Tak som sa nejakú dobu len tak poflakoval po výbehu. Doktor mi nariadil už iba lahkú prácu po mäkkom tak som začínal akoby od začiatku. Po dvoch, troch minútach klusu sme sa pomaličky zasa dostávali do formy. Ivet mi síce zakázala rýchli cval, skoky a obraty no začali sme chodiť bez sedla a bez uzdečky aby sme mali dajakú zábavu a ja som sa stal rozvážnym koňom. Viac menej som prestal vyhadzovať zadkom a užíval som si každodenné brodenie vo vode. A zasa nám bolo dobre, no vedel som že Ivet je už smutná že si začína priznávať že tá nožka sa už nikdy nespraví. A mala pravdu na konci októbra som mal ťažké obdobie, sám neviem prečo to bolo, no začal som mať zasa bolesti v tej nešťastnej nohe. A jedného dňa po kutí sa to natoľko zhoršilo že som nevedel vôbec na nohu stúpit. Viac ako týždeň som stál iba v boxe a chodil som sa pásť. Nesmel som ani do výbehu, bolo mi smutno, no veril som ze vedia prečo tak rozhodli, hoci som už na nohu celkom dobre stúpal. Do Nathanovho výbehu som sa už nevrátil chodil som sa pásť vedľa jazdiarne, no tam som to hodne rozdupal tak nám to zakázali. Ivi bola z toho nešťastná, k Nathanovi ma vrátiť nechcela u Arčiho je Coudi a tak to vyzeralo beznádejne. Nakoniec mi spravila samostatný výbeh a odvtedy som tam. Začínam pomaly zasa pracovať ale už len tak opatrne - v kroku, trošku v kluse.
Jéééé a aby som náhodou nezabudol. Mali sme na stajni klubové  dni a aj ja som sa ich zúčastnil. Išiel som jazdu odvahy a skončil som na krásnom 4. mieste. Ale kazdý vie, že nebyť tej zlej nožky tak by to bolo podstatne lepšie lebo tá úloha sa mohla íst v akomkoľvek chode no ja som kôli nožke mohol iba kráčať ale aj tak sa mi tám páčilo a svoju majiteľku som občas neposlúchol a naklusal som jej. Veď ja som vedel že to je na čas a ona ma držala - to sa predsa nerobí...

 

 
 
 
 Je 28.3.2009 a ja sa ocitám v novej stajni. Práve dnes si ma Ivet previezla z Ivanky pri Dunaji do Galanty na Ranč Silver Lake. Zatial neviem povedať svoje dojmy. Som tu iba pár hodím. Zatiaľ som bol vo výbehu najprv sám a potom pár minút s plnokrvnou kobylkou Dream Weel, ktorú taktiež bolia nožky. Zajtra už pôjdem pravdepodobne do výbehu s kobylkami Dream Weel, Pretty, Fanny, Doxy, Čiky a Floower. Uvidíme ako to dopadne. Dnes som bol inak na vychádzke a bol som veru riadna mrcha...Ale musím sa pochváliť, som najvyšším koníkov na ranči. Musím však prezradiť, že dnes som videl niečo divné, niečo čo sa mi vôbec nepačilo - stádo kráv plemena ZEBU. No, mne sa vôbec nepozdávali...
 6.4 2009 - no už som sa udomácnil a celkom sa mi tu páči a dochádzam k záveru, že tie kravky niesú až také zlé ako som si myslel. Chodím do výbehu s tými kobylkami a je mi fajn. A navyše tu mám aj frajerku, teda dve. Najprv to bola Dreamka, no postupom času sme začali po sebe pokukovať s mladučkou Floower. A už som to zasa ja, ten spoľahlivý koník, ktorým som bol v Drepechu. Na vychádzke som zasa tým spolahlivcom. Dnes som sa hral na dobytkárskeho końa, keď som bol s Ivet naháňať našich leonbergerov....
20.4.2009 No, podávam nové informácie. Konečne nám začala ako tak narastať trávička na pastvine, tak meníme  výbehy za pastvinu. Mňam tá trávička je ale chutná. Po dlheeej dobe som zasa pustený vnaozaj veľkom stáde, už nás je v jednej ohrade  13. to je sranda a asi ku nám prídu aj naše detičky, čiže ročné a dvojrročná kobylka. už sa na ne teším. Inak bol som na nádhernej vychádzke. keď budem mať chvíľu času tak napíšem do vychádzok a adám aj nejaké fotečky. No viete, času je taaaaak málo.
 
Čo to len tá moja panička na mňa nachystala....
Je 1.5. večer a ja sa podrobujem nejakej dôkladnej očiste. Celkom sa mi to páči. Konečne je čas aj na mňa. A jééé tá to dnes berie nejak príliš vážne. Zapletajú mi na hrive vrkôčiky - zasa raz sa zjavne panička nudí... Zatiaľ tomu nepripisujem žiaden význem a podstivo držím. Prichádza ráno a ja začínam mať nejaký divný pocit. Ranné kŕmenie prebieha nejak skoro a navyše Ivet je nejaká hodne nervózna. Zrazu berie pucáky a zasa ma čistí a dokonca mi zapletá chvost. Tu mi niečo nevonia. A keď vyvedú z boxu Daesie a tú čaká podobná procedúra, viem že je zle. A zrazu sa ocitám zabandéžovaný pred prívesným vozíkom. Nastupujem a za mnou aj moja kamarátka z výbehu. Po polhodinke nás vyložia a začínajú stresy, moje nie, iba báb pretože, ako som správne pochopil, prišli sme na preteky ale trošku neskoro lebo sme zablúdili. Najprv si ideme obzrieť kolbisko len tak na ruke, všetko mi je zvlášne ale zostávam v klude. A už mám na sebe westernové sedlo a Ivet blúzku a klobúk. No jo, naše prvé ozajstné preteky. A čo to vidíme, prichádzaju  priatelia z Ivanky. No tak sa musíme snažiť. Auž je tu slávnostný nástup. To je ale koní, začínam sa jašiť a z nástupu Ivet nesiem trošku rýchlejšie ako chcela. Tá už vie, že to so mnou nebude vôbec ružové... A už hlásia disciplínu western pleasure. A tam sa máme predviesť aj my. Som hodne nekľudný a tak to tak zo začiatku aj vyzerá. Klusom na ľavú ruku... Tak a ideme na to. Som nadupaný ako dostihák pred dostihom... Ivet bude za chvíľu asi rambo a v tom zbadám dve dievčatá sediet na tráve, kde určite nemali čo robiť. Hádžem hrbák a letím na druhú stranu. Zastaí ma a trošku drsnejšie zrovná. Tak sa vzdávam a zž som hodnú. Chodím ako anjelik a Ivet je so mnou spiokojná a ja mám z toho radosť a snažím sa ešte viac. Začínajú vylučovať jazdcov a ich kone... Čakáme kedy zaznie naše číslo. Ale to nehlásia. A je tu príkaz zoradiť sa na cúvanie, takže nás nediskvalifikovali, tešíme sa. Cúvanie nám ide, Kolbisko opúšťame veľmi spokojní, hoci sme sa neumiestnili. No pre nás je úspech že sme sa sem dostali a napriek tomu, že moje nožky niesú stopercentné, qarter nie som ani z ďaleka a z Ivet westerňáčka tiež nebude. No máme radosť. možno väčšiu ako Janka s Daesie, ktoré túto disciplínu s prehľadom vyhrali. Doma ma nechajú vyválať sa v jazdiarni a ja som spokojný, spokojný že som splnil Ivet sen prejsť bez vylúčenia aspoň jedny preteky a ukázať že na to ešte mám napriek tomu, že ľudia ma kedysi už odpísali...
  
  
 
 No jo a už sme vviac ako 2 mesiace na kopaniciach. Som šťastný koník, celé dni a väčšinou aj noci sa spokojne pasiem vo výbehu, chodím na dlhé vychádzky do kopcov a proste užívam si šťastného konského života. Občas sa so mnou pasie aj môj kamoš Happy Dream, no ten je lotor a neakceptuje môj provizórny výbeh, tak ho Ivi dáva radšej ku kobylám a žriebätkám. Dnes som sa dopočul hroznú správu a to, že môj najväčší kamarát Arči si už cvála po nebeských pastvinách. S Ivetkou sme z toho veľmi smutný. Ale poďme na veselšie veci, od zajtra idem na 10 dní na výlet na Sihlu, lebo Ivet si ide chystať Draka na preteky do Maďarska a mňa si berie so sebou.
 
No na Sihle bolo fajn, hoci som tam dostal koliku. Ale bolo super zasa nove trasy na vychadzky a tak. Inak tohto roku sa zucastním Hubertovky, dosť sa na ňu teším. Prikladám nejaké fotky z Kopaníc.
  
 
 
Je tu marec 2011 a už tak dlho sme sa neozvali, nebolo času a ani moc chuti písať. Stávali sa rôzne veci, dosť sme sa sťahovali.
Ma začiatku apríla 2010 sme po 9.mesiacoch opustili Kopanice a vydali sa do neznáma na Ranč u Indianky v Malackách.Pre Ivet to bolo ťažké rozhodnutie, opustiť svoje milované dostiháky a hlavne hnedku Red Star, no okolnosti si to vyžiadali. Viem že to bol pre ňu najťažší odchod aký zažila.  Za ilúziou piesku pod nohama a veľkého výbehu. Hlava plná snov o krásnych vychádzkach a kúpaní sa v jazere. Ale realita bola iná. Neboli sme tu šťastní, ani jeden z nás. Mňa neustále bil jeden valach a Ivet bola dosť zničená z práce. Na mňa už nezostával takmer žiaden čas. Od rána do večera som sa poflakoval po výbehu, na vychádzky sme sa dostali iba zriedkakedy a aj to iba na chvíľu. Za dobu čo sme tam boli som bol iba na jednej poriadnej vychádzke. Netrvalo to dlho a moja majiteľka to už nezvládla a zasa sme sa sťahovali. A s nami aj malý Leo, vtedy už ročný kastrovaný baranček, ktorého sme dostali už na Kopaniciach.

Bolo to jeden z posledných  májových dní. Vtedy som sa ocitol na mojom terajšom mieste v Chránenej oblasti Veľkolélskeho ostrova. Nikdy som nebol na takých pastvinách. 200ha lúk a 100ha lesa, všade okolo voda. Čo viac si môže želať koník ktorý miluje trávičku a člapotanie sa vo vode??? Tu začal môj život ako v raji. Spoločnosť mi robí stádo huculských kobýl a staručký valach Galant. Od jari do jesene som vonku nepretržite, Behám si deň noc koľko sa mi zapáči. Oplôtky sú vždy veliké a plné chutnej trávičky. Chodím na vychádzky, občas si niečo skočím. Je tu super. Cez zimu sme v boxoch. Ale i vtedy chodím od rána do večera do výbehu, ale iba s Galantom, malou Udine a somáricou Nelli , lebo výbehy sú dosť malé a Rýchla so Zorkou by ma tu zbili. No už bude zasa dobre, trávička na ostrove dorastá a my sa za pár týždnov vrátime na patvinu. To mi bude zasa život.
 
20.10.2011 - prešlo uz niekoľko mesiacov odkedy som sa ozval naposledy. No keď sa obhliadnem späť musim povedať, že mi je tu najlepšie zo všetkých miest. Celú jar som s Ivet chodil na nádherné vychádzky. S kobylkami v stáde som nerozlučný kamarát a mám tu svoj hárem. Som jediným valachom v stáde kobýl, pretože som na nich agresívny. Tak mám stádo iba pre seba. A stále som rovnako tučný, ale nečudujte sa z takej kvalitnej trávičky. No a som definitívne dôchodkujúci koník. od 15.júna už nejazdím, vtedy zasa začala štrajkovať tá moja nešťastná noha. Dostávam MSM a v pohybe na pastvine mi to veľmi nebráni. A verím, že toto je miestečko kde zostatem už navždy a verím že to bude ešte na dlho...
 
6.4.2013 čas rýchlo plynie, včera bolo presne 19 rokov, čo som sa po prvýkrát pozrel očkami na tento svet. Jeden koník nemôže uveriť že už je to tak dávno. Mám 19. No čouž. Našťastie sa stále cítim dobre. Nožky ma teraz už dlhšiu dobu poslúchajú, mám svoje stádečko a život aký si každý starý koník zaslúži. 24 hodín denne sa flákam po ohrade s ostatnými koňmi, občas potýram nejaké žriebätká alebo valacha Gora, ktorého mi dali do ohrady a mne sa to moc nepozdáva. Ale už som starší pánko, už sa mi s ním byť nechce, hlavne keď on je nekonliktný. Tak ho nechávam tak a ignorujem ho. Tak to bude asi najrozumnejšie.
 
TOPlist